Vždy ma priťahovalo meno Terezka. Raz v práci sme sa zmienili o sv. Terezke.. začala som googlit a narazila som na knihu Príbeh mojej duše.Hneď som vedela, že ju musim mať.. Ešte v ten deň som bežala do Lúču a spokojne som večer začala čítať.. (krásna kniha). V nedeľu v kostole na konci sv. omše pán farár vyhlásil, že relikvie sv. Terezky budú putovať po Slovensku a v ten týždeň (štvrtok ) budú v našom meste.. Oči mi zaliali slzy šťastia.. Vedela som, že to nebude náhoda. V deň príchodu relikvií do nášho mesta, som bola trochu nervózna, rozmýšľala som, či sa k relikvii vôbec dostanem skrz veľký počet ľudí. Keď sme prišli na omšu, stáli sme v dverách.. bolo plno. Na konci omše sa začalo chodiť k relikvii, bočný vchod sa musel vyprázdniť, takže som musela ísť na koniec rady k hlavnému vchodu.. Neskutočne mi vymrzli nohy (bol január).. kým som sa dostala k relikvii, ubehli takmer dve hodiny. Vydržala som, napriek tomu, že plné miestnosti a vydýchaný vzduch neznášam dobre. Prišla som na radu, dotkla som sa, pobozkala moju obľúbenú sväticu ... sv. Terezku. Nohy som mala zmrznuté na kosť, srdce mi horelo od radosti. Potom som vyšla vonku zakúpiť si obrázky a tam som začula: dotknite sa obrázkom relikvii a budete mať vlastnú relikviu. Hneď som zakúpila viac obrázkov (pre kolegyne a hlavne mamu a starkú). Postavila som sa znova do rady (tá už nebola taká veľká) a dotkla som sa znova aj s obrázkami.. Veľmi som chcela ružu, kt. pán farár posvätil ako symbol sv. Terezky.. bolo ich vraj 1 500 ks.. no mne sa neušla. Ostala som do konca a keď relikviu nakladali do auta na prevoz, podarilo sa mi stáť úplne pri nej. Na druhý deň som v práci rozdávala obrázky a v tom...
Read more
Vždy ma priťahovalo meno Terezka. Raz v práci sme sa zmienili o sv. Terezke.. začala som googlit a narazila som na knihu Príbeh mojej duše.Hneď som vedela, že ju musim mať.. Ešte v ten deň som bežala do Lúču a spokojne som večer začala čítať.. (krásna kniha). V nedeľu v kostole na konci sv. omše pán farár vyhlásil, že relikvie sv. Terezky budú putovať po Slovensku a v ten týždeň (štvrtok ) budú v našom meste.. Oči mi zaliali slzy šťastia.. Vedela som, že to nebude náhoda.
V deň príchodu relikvií do nášho mesta, som bola trochu nervózna, rozmýšľala som, či sa k relikvii vôbec dostanem skrz veľký počet ľudí. Keď sme prišli na omšu, stáli sme v dverách.. bolo plno. Na konci omše sa začalo chodiť k relikvii, bočný vchod sa musel vyprázdniť, takže som musela ísť na koniec rady k hlavnému vchodu.. Neskutočne mi vymrzli nohy (bol január).. kým som sa dostala k relikvii, ubehli takmer dve hodiny. Vydržala som, napriek tomu, že plné miestnosti a vydýchaný vzduch neznášam dobre. Prišla som na radu, dotkla som sa, pobozkala moju obľúbenú sväticu ... sv. Terezku. Nohy som mala zmrznuté na kosť, srdce mi horelo od radosti. Potom som vyšla vonku zakúpiť si obrázky a tam som začula: dotknite sa obrázkom relikvii a budete mať vlastnú relikviu. Hneď som zakúpila viac obrázkov (pre kolegyne a hlavne mamu a starkú). Postavila som sa znova do rady (tá už nebola taká veľká) a dotkla som sa znova aj s obrázkami.. Veľmi som chcela ružu, kt. pán farár posvätil ako symbol sv. Terezky.. bolo ich vraj 1 500 ks.. no mne sa neušla. Ostala som do konca a keď relikviu nakladali do auta na prevoz, podarilo sa mi stáť úplne pri nej.
Na druhý deň som v práci rozdávala obrázky a v tom vošla kolegyňa, kt. bola v inom meste a doniesla nám lupienky ruží, kt. boli na relikvii položené. Takže som sa predsa len k ružičke od Terezky dostala.
O pár dní sme v práci okamžite s kolegyňami zbadali zásah našej milovanej sv. Terezky. Naše kancelárie nikdy neboli vysvätené. V ten deň si pani z iného odboru zavolala p. farára dať vysvätiť kanceláriu. Kolegyňa ho zavolala k nám a do všetkých kancelárii nášho odboru.. bola som šťastná. Odvtedy ma Terezka sprevádza a pripomína sa mi v aj iných maličkostiach, kt. tvoria jeden dôležitý celok: "Touto malou cestou duchovného detstva je cesta dôvery a úplnej odovzdanosti. Chcem učiť duše malým prostriedkom, ktoré sa mi tak osvedčili, povedať im, že tu na zemi treba robiť iba jediné: hádzať Ježišovi kvety malých obetí, získať ho láskou. Tak som to robila ja, a preto budem dobre prijatá." PR, 17. 7. 1897...
Collapse