Pápež Pius XI. – patrónka misií
14. december 1927 - patrónka misií
O dva roky po svätorečení, 14.decembra 1927, Pius XI. na žiadosť mnohých misionárskych biskupov ustanovil sv. Teréziu od Dieťaťa Ježiša za „Patrónku všetkých misionárov, vo všetkých misiách.“ Pápež sv. Teréziu od Dieťaťa Ježiša tak postavil na roveň svätému Františkovi Xaverskému, španielskemu jezuitovi, ktorý obetoval svoj život na čínskych hraniciach. Urobil tak napriek nepochopeniu svojho okolia a námietkam, že táto kontemplatívna karmelitánka nikdy nevyšla z kláštora. Toto vyhlásenie malo pre Cirkev hodnotu proroctva, pretože hovorí o hodnote kontemplácie modlitieb pre život mystického tela Cirkvi.
Odkaz tejto svätice sa rovnako nachádza aj v misionárskej úlohe ohlasovať Krista všetkým ľuďom. Jej misionárska oduševnenosť, blízka i svätému Františkovi Xaverskému, ktorý ju veľmi dobre ilustroval svojim životom, je vyjadrená v charakteristickom výroku svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, „milovať Ťa a usilovať sa, aby Ťa iní milovali.“ Svedectvo týchto dvoch svätcov, a toľkých iných nespočetných duší, sa prejavuje v neslabnúcom misijnom napätí, ktorým sa vyznačuje a ktoré charakterizuje zasvätený život.
Pápež Pius XI. dal biskupovi v Bayeux v prorockej predvídavosti príkaz, aby dal ku cti svätej Terézie vystavať v Lisieux baziliku, „veľmi veľkú, veľmi krásnu a čo možno najrýchlejšie.“ V roku 1929 boli zahájené výkopové práce. Už 11.júla 1937 novú Baziliku v Lisieux slávnostne vysvätil vyslanec pápeža, kardinál Eugenio Pacelli, neskorší pápež Pius XII. Pri tejto príležitosti sa Pius XI. pomocou rádiového spojenia spojil s davom pútnikov a odporučil im, aby pokračovali v modlitbách za nás všetkých, aby sme vždy boli schopní plniť vôľu nášho Kráľa Ježiša Krista, v duchu jednoduchosti a duchovného detstva, zrieknuť sa všetkého, ako to vyžadoval od našej drahej svätice Terezky z Lisieux, aby sme boli milí srdcu vznešeného Ženícha.
V roku 1939 sa sestra Mária od Najsvätejšieho Srdca divila: „Nedávno, keď som sa pozerala na Baziliku, myslela som na mamičku: keď prišla do Lisieux, teta ju vždy viedla na cintorín. Bolo to pekné miesto, a potom, mala tam pochovanú rodinu a mamička tam rada chodila.“ A potom pokračovala: „Keby jej vtedy niekto povedal: ´Vidíte to pekné návršie, na ktorom stojíme? Nuž, za päťdesiat rokov tu bude vybudovaná bazilika na počesť vašej Terezky.´ Úbohá mamička! Odpovedala by: ´Vy ste sa zbláznili´ a zaiste by tomu nebola verila, ona, ktorá zažila toľko trápenia!“.