História relikviára

Skrátený preklad Príbehu mojej duše tam vyšiel už v roku 1914. Malé brazílske mesto na veľtoku Araguaia, blízko teritórií indiánskych kmeňov nesie meno Santa Teresinha.

Brazília, miesto nadšenia pre sv.Teréziu

Ale Brazília je aj krajinou, ktorá darovala Karmelu v Lisieux preslávenú skrinku – veľký relikviár, ktorý obsahuje jej relikvie. V roku 1924 Mons. Lemonnier, biskup diecézy Bayeux-Lisieux, napísal veľvyslancovi Brazílie vo Francúzsku:

„Aká to radosť byť svedkami toho, ako Váš národ, ktorý bez pochýb drží prvenstvo medzi juhoamerickými krajinami, pozná, miluje a ctí si našu blahoslavenú.“ Biskup to nazval „naozajstnou tereziánskou explóziou“.

Jezuita Henri Rubillon, ktorý pochádzal z diecézy Bayeux (nar. 1866), bol vyslaný do Brazílie ako profesor. Už od roku 1910 bol zapáleným obdivovateľom Terezky a bol v kontakte s karmelitánkami v Lisieux. Zakladal skupiny „Legionárov sestry Terézie“. Karmelitánkam napísal:

„Ak by som Vám chcel opísať nadšenie, ktoré vládne v São Paule pre našu spoločnú sestričku, potreboval by som mnoho strán“ (21. februára 1921).

Zorganizoval zbierku a do Lisieux poslal ako dar brazílsku zástavu vo veľkej truhlici z veľmi vzácneho dreva jacaranda s vyrezávanými znakmi Terézie a Brazílie. V Karmeli ju nazvali veľdielom – „brazílskym divom“.

Ako vznikol „brazílsky relikviár“?

Z toho vzišiel nápad požiadať otca Rubillona o skrinku-relikviár z pozláteného striebra. Otec Sebestião Leure da Silveira Cintra (neskorší arcibiskup Ria a kardinál) spolu s tridsiatkou biskupov projekt podporili a zbierka vyniesla značnú sumu: 81 000 contos de reis.

Zlatník H. Brunet vyhotovil dve schránky. Jedna z nich, z pozláteného striebra, sa stala najznámejšou: slúžila počas tereziánskych osláv, počas púte Francúzskom v rokoch 1945 – 1947 a počas Terezkiných ciest od roku 1994 do novembra 1997. Nazýva sa „brazílsky relikviár“.

Neprichádzalo však do úvahy, aby tento relikviár križoval oceány – to by bolo veľmi riskantné. Čo teda robiť?

Druhý relikviár poslúži ako náhrada prvého

Našlo sa šťastné riešenie: druhý relikviár, náhrada prvého, z dreva a pozláteného striebra pojal významnú časť Terezkiných pozostatkov a cestuje po celom svete. Prvý relikviár zostal v Lisieux.

Táto druhá pozlátená schránka sa označuje  ako „relikviár storočnice“. Jeho rozmery a váha sú: Dĺžka: 150 cm, šírka: 95 cm, výška s ochranným plexisklom: 85 cm, celková váha: 132 kg. Drevená truhlica na expedovanie relikviára meria: 160x105x120 (výška) cm.  Relikviár váži 115 kg. Celková váha relikviára s expedičnou truhlicou má hmotnosť 247 kg.

Spracoval P. Branko Tupý