Spiritualita II

Svätica malej cesty

Terézia už od detstva milovala Janu z Arku ako svoju rodnú sestru: „…dychtivo som čítala o jej hrdinských činoch a v srdci som cítila veľkú túžbu ju napodobňovať. Myslela som si, že aj ja som zrodená pre slávu. Boh mi do vnútra vložil predtuchu, že moja sláva zostane skrytá pred ľuďmi. Mala záležať jedine v tom, že sa stanem veľkou sväticou! V srdci som cítila veľkú spriaznenosť s devätnásťročnou mučeníčkou a chcela som bojovať ako ona!“ Teréziina osobnosť ponúka úžasné protiklady. Jej duša bojovníčky jej nebráni, aby mala srdce dieťaťa. Pri písaní divadelných hier o Jane odhaľuje čoraz lepšie materskú Božiu nehu a pravdu Ježišových slov: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“. Keď premýšľa o hrdinstvách Panny Orleánskej, cíti sa veľmi mladá. To ju však nezastrašuje, ale skôr rozradostňuje. Ak naplno prijme svoju slabosť, Ježiš bude nútený ju niesť. Tejto malej ceste učí svoje novicky a bude túžiť, aby ju odovzdala mnohým malým dušiam, ktoré príliš často strácajú odvahu pri pohľade na svoju úbohosť.

akými rozdielny­mi cestami Pán vedie duše! Zo životov svätých vieme, že mnohí z nich nechceli zanechať po svojej smrti nič, ani najmenšiu pamiatku, ani jeden riadok. Iní zas, nao­pak, napríklad naša svätá matka Terézia, obohatili Cirkev svojimi vznešenými zjaveniami a nebáli sa zjavovať Krá­ľove tajomstvá, aby Ho duše lepšie poznávali a väčšmi milovali. Ktorý z týchto dvoch druhov svätých sa Bohu viac páči? Nazdávam sa, že sú mu rovnako milí, pretože všetci konali na podnet Ducha Svätého a pretože Pán povedal: „Povedzte spravodlivému, že všetko je dobré.“ Áno, všetko je dobré, keď človek hľadá iba Ježišovu vôľu, a preto ja, úbohá kvetinka, poslúcham Je­žiša… „Dokonalosť spočíva v tom, aby sme plnili jeho vôľu a boli tým, čím podľa je­ho vôle máme byť.“

Pri svojej konfrontácii túžby po svätosti a zakúšaní svojej slabosti a nedokonalosti Terézia povedala: „…vždy som túžila byť svätou, ale bohužiaľ, keď som sa porovnávala so svätými, vždy som zistila, že medzi nimi a mnou jestvuje taký rozdiel ako medzi vrchom, čo sa stráca v oblakoch, a bezvý­znamným zrnkom piesku, po ktorom šliapu nohy chod­cov. Nestratila som odvahu, ale som si povedala: Pán Boh by nevnukal neuskutočniteľné túžby, môžem sa teda usilovať o svätosť, hoci som taká nepatrná. Vyrásť ne­môžem, musím sa teda prijať taká, aká som, so všetkými svojimi nedokonalosťami. Chcem však hľadať spôsob, ako prísť do neba malou cestou, veľmi priamou, veľmi krátkou a celkom novou.“  Tieto Teréziine slová o malej ceste sú jedinou pasážou v jej spisoch, kde hovorí o malej ceste.

Ach, koľké duše by do­siahli svätosť, keby boli dobre vedené!…Viem, Pán Boh nepotrebuje nikoho, aby vykonal jeho dielo, ale tak ako dovoľuje šikovnému záhradníkovi pes­tovať vzácne a krehké rastliny, dáva mu na to potrebné vedomosti a pre seba si vyhradzuje starostlivosť o oplod­nenie, tak chce, aby sme mu pomáhali v jeho božskom pestovaní duší.“

Cesta ku svätosti

Pán Boh mi dal pochopiť, že moja sláva nebude zjavená očiam smrteľníka, ale bude spočívať v tom, že sa stanem veľkou sväticou!!! Táto túžba by sa mohla zdať veľmi sme­lá, ak uvážim, aká som bola slabá a nedokonalá a aká som ešte aj teraz po siedmich rokoch prežitých v reholi. Jed­nako stále cítim tú istú odvážnu dôveru, že sa stanem veľ­kou sväticou, lebo sa nespolieham na svoje zásluhy, veď nijaké nemám, ale dúfam v Toho, ktorý je sám Cnosťou i Svätosťou. On jediný sa uspokojí s mojím slabým úsilím, pozdvihne ma až k sebe, zahrnie ma svojimi nekoneč­nými zásluhami a urobí ma svätou.“

Terézia sa v celom svojom živote snaží robiť všetko, čo môže. Jej slabosť nebola pre ňu nikdy zámienkou, aby sa vyhla námahe. Snaží sa konať vždy tak, akoby zložila sľub „robiť vždy to najdokonalejšie“. Nič mimoriadne nie je na jej skutkoch a na jej obetiach, ale v celom svojom živote, až do posledných dní, dávala Ježišovi to, čo mohla dať. Nenechala si ujsť nič, bez toho, že by to obetovala. To je jemnocit lásky veľmi malej duše, ktorá môže Pánu Bohu ponúknuť veľmi malé veci. Ale to nás nemôže viesť k zľahčovaniu malej cesty! Terézia nechcela a nešla po ceste lenivého kvietizmu, či iluminizmu a opovážlivej dôvernosti. Nie je to cesta odpočinku. Stačí sledovať priebeh jej existencie a videli by sme koľkým úzkostiam a strastiam je Terézia vystavená, a aké bolo jej utrpenie, ale tiež že toto utrpenie ju upevňuje v pokore.

„Neskoršie, keď som objavila podstatu do­konalosti, pochopila som, že ak sa chcem stať svätou, mu­sím veľa trpieť, stále sa usilovať o to, čo je dokonalejšie, a zabúdať na samu seba. Pochopila som, že je mnoho stupňov dokonalosti a že každá duša môže slo­bodne odpovedať na výzvu Pána Ježiša, urobiť pre Neho málo alebo veľa, jedným slovom, môže si vybrať medzi obetami, ktoré On žiada. Nato som zvolala, ako keď som bola celkom malá: „Môj Bože, ja si vyberiem všetko. Nechcem byť polovičatou svätou, nebojím sa trpieť pre teba, bojím sa iba jedného, že si ponechám svoju vôľu. Vezmi si ju teda, lebo ja si vyberiem všetko, čo ty chceš!…

Dva mesiace pred svojou smrťou Terézia podáva svoju definíciu svätosti:Svätosť nie je v tom, či v onom cvičení. Záleží v rozpoložení srdca, ktoré nás robí pokornými a malými v náručí Božom, vedomými si svojej slabosti a plných odvážnej dôvery v dobrotu Otca.“

Nepohŕdam hlbokými myšlienkami, ktoré živia dušu a spájajú ju s Bohom, ale už dávno som pochopila, že sa nesmieme o ne opierať a dokonalosť zakladať na tom, že dostávame mnoho osvietení. Aj tie najkrajšie myšlien­ky bez skutkov nie sú ničím. Je ale pravda, že iní z nich môžu vyťažiť veľký úžitok, ak sa uponížia a prejavia Pá­nu Bohu vďačnosť za to, že im dovoľuje mať účasť na hos­tine duše, ktorú obohacuje svojimi milosťami. Ale ak sa táto duša kochá vo svojich krásnych myšlienkach a mod­lí sa farizejsky, podobá sa človeku, ktorý zomiera od hla­du pred bohato naloženým stolom, zatiaľ čo všetci jeho pozvaní si z neho berú hojný pokrm a zavše vrhajú zá­vistlivý pohľad na vlastníka toľkých dobrôt.

Podobne treba rozoznávať už od detstva, čo Pán Boh žiada od duší, podporovať pôsobenie jeho milosti a nikdy ho neurýchľovať ani nespomaľovať.“

Spiritualita – úvod