Pápež Pius XII.

3. máj 1944 - Ustanovenie sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre za druhú patrónkou Francúzska

Pápež Pius XII. už v časoch, keď bol ešte len sekretárom, ako kardinál Eugenio Pacelli, mal výborné vzťahy s Lisieux a jeho sväticou. Často prezradil svoje hlboké znalosti tereziánskej doktríny. Jeho reč prednesená v Lisieux pri príležitosti vysvätenia novej baziliky, v tom čase ešte ako zástupcu „a latere“ Pia XI., vstúpila do histórie. Budúci Pius XII. 11. júla 1937 v Lisieux povedal: „Terezka vedela vytýčiť cestu, ´malú cestu´! Svoje znalosti božských vecí si neponechala len pre seba. Hovorila: Mojím poslaním je naučiť všetkých milovať Boha tak, ako ho milujem i ja, a ponúknuť svoju malú cestu dušiam. A toto sú najpútavejšie veci, podľa ktorých sa tento spôsob, táto štruktúra zdá takou pútavou: malá karmelitánka,  bezvýznamná  vo svojom  kláštore, udeľuje  lekciu  nášmu storočiu, tak pyšnému na svoju vedu.“ a ďalej pokračuje tvrdením, že Terézia: “má poslanie, má učenie. Ale toto učenie, ako celá jej osobnosť, je  skromné  a  jednoduché; skladá  sa  z  týchto dvoch slov: ´duchovné detstvo´, alebo ich ekvivalent: ´malá cesta´. Prehlbujúc prirodzenosť tohto učenia, kardinál dodáva: „Nehovorí nám Evanjelium už dvadsať storočí, že kráľovstvo Božie patrí maličkým, a tým, ktorí sa im podobajú? Učenci a svätí veľa rozprávali o týchto slovách, ale pre nás a pre naše oči, najjasnejšie a najrozhodujúcejšie vysvetlivky, aplikujúce tieto slová a integrujúce tieto princípy všetky do jedného života, nám dáva ´malá cesta´.“ A akoby to nestačilo, zdôrazňuje: „Mladá karmelitánka, sotva dosiahnuc vek dospelosti, za menej ako pol storočia získala nespočetné zástupy učeníkov. Znalci zákona sa v jej škole stávajú deťmi. Najvyšší pastier ju vychválil a pokorne sa odporúča do jej prosieb; a potom sa postupne, kúsok po kúsku, celý svet podrobuje vplyvu tejto malej knihy: Dejiny jednej duše.“

Pri príležitosti posvätenia sochy svätice darovanej francúzskemu semináru v Ríme od Matky Agnes od Ježiša, sestry svätice, 23. marca 1938 kardinál Pacelli adresuje predstaveným a seminaristom obdivuhodný prejav. Na podstavci sochy  bolo  napísané: TERESIA DOCET. Kardinál Pacelli upozorňuje na putá medzi sväticou a zasväteným životom, citujúc časti Terezkiných textov, v ktorých manifestuje svoju lásku a obdiv voči zasvätenému životu; možno práve preto ju seminaristi tak často prosia o ochranu.

I keď sa stal pápežom, Pius XII., pokračoval v prejavovaní svojej oddanosti učeniu sv. Terezky od Dieťaťa Ježiša mnohými prejavmi, rečami pri rozličných príležitostiach.

Svätá Terézia, ktorá prežila koniec svojho života v duchovných temnotách a prorokovala modernú neveru, sa stáva tiež patrónkou vnútorných misií. Kardinál Suhard, ktorého trápil hromadný odpad od kresťanskej viery si 8. septembra 1940, v deň päťdesiateho výročia Teréziiných sľubov, zapísal do svojho súkromného zápisníka: „Cítim, že časť poslania svätice sa má ešte uskutočniť. Keď bude započaté dielo Mission de France, malá svätica tam nájde svoje pravé pôsobisko, pretože tam už božská veľkodušnosť nemá hraníc. Kiež by som účinne pracoval na tomto diele a zapojil do tejto práce svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša.“  Seminár, ktorý kardinál založil  24.júla 1941 sa v októbri 1942 usadil v Lisieux.

Arcibiskup Paríža oboznámil  pápeža v mene všetkých kardinálov, arcibiskupov a biskupov Francúzska, so svojím vrúcnym želaním, aby Jeho Svätosť vyhlásila svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša za druhú patrónku celého Francúzska.

Už niekoľko storočí malo Francúzsko, ako veľmi vznešený národ, hlavnú patrónku svätú Pannu Máriu, Matku Božiu a od svojej kanonizácie bola druhou patrónkou svätá Janu z Arcu. Avšak preláti príhodne a jednomyseľne rozhodli  pripraviť verným Francúzska inú osobitú intervenciu u Boha a to od svätej Karmelitánky z Lisieux, ktorá celú svoju vlasť zahrnula veľkou láskou a odporúčala ju s veľkým súcitom Bohu, aby sa tak katolícka viera s pevnosťou a navždy uchovala v jej krajanoch.

Potom kardinál Paríža dodal, že už pápež Pius XI. chcel veľmi ustanoviť svätú Teréziu za patrónku misií. Keďže samotné Francúzsko, vzhľadom na obrovské duchovné  i materiálne úpadky, ktoré spôsobila  dlhá, strašná a stále prítomná vojna, možno pokladať za veľmi rozsiahle misijné pole. Pole, ktoré potrebuje byť obrábané tvrdou prácou misionára, aby bol ľud privedený opäť k viere svojich predkov a  k  praktizovaniu náboženských obradov. Bol presvedčený, že táto svätá záštita, tak naliehavo žiadaná sa obrátila k najväčšiemu dobru a duchovnému prospechu národa, pretože celý svet pozná vrúcny a slávny kult, ktorým si Francúzi v zhode, aj tí najjednoduchší, vážia svätú Teréziu. Skôr než bol Pius XII. zvolený za pápeža, v roku 1937 vykonával funkciu legáta v Lisieux, vtedy k tomuto účelu zozbieral veľmi jasné a nezabudnuteľné svedectvá. Takže uznal, že želania, ktoré kardinál Paríža vyriekol vo svojom mene a zároveň aj v mene ostatných prelátov s takou vrúcnosťou, by mali byť  priaznivo prijaté.

Preto po vypočutí kardinála, prefekta Kongregácie obradov, podľa istého poznania a po zrelej úvahe, využívajúc plnosť Svojej apoštolskej moci ustanovil v pápežskom „breve“ pápež Pius XII., 3. mája 1944 svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre druhou patrónkou celého Francúzska pred Bohom, pridajúc jej všetky liturgické výsady a pocty, ktoré obvykle prináležia nebeským patrónom tohto druhu. Napriek všetkým protirečeniam jej udelil a vyhlásil túto priazeň, deklarujúc, že tento list je a zostane vždy platný vo všetkej svojej moci a účinnosti, že naplnenie týchto výhod je zabezpečené dnes i v budúcnosti tými, ku ktorým sa obracia, alebo by sa mohla  obracať. Novým pápežským breve, z 9. novembra 1944, pápež Pius XII. ráčil vyzdvihnúť sviatok svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša na dvojaký obrad druhej triedy, s obradom a vlastnou omšou pre celé Francúzsko, ako to bolo povolené na sviatok svätej Jany z Arcu. O mesiac neskôr Lisieux zachvátil požiar pod bombami pri vylodení spojencov. Seminaristi z Mission de France uhasili oheň na Karmeli. V ohni, v ktorom sa ocitlo celé mesto, ostal Karmel ušetrený.

Pri  príležitosti  50.  výročia  Terezkinej  smrti (1897-1917), 30. septembra 1946, Pius XII. napísal Matke Agnés: „Práve začínajúci Jubilejný rok nesmie postrádať zdroj duchovnej obnovy – tak nevyhnutný rovnako ako materiálna reštaurácia po zničujúcej vojne – reprezentuje tak vyčerpaný svet a absenciu pravdy, život a program na základe duchovného detstva a jednoduchosti, kde jedine evanjeliové pravdy viery a láska môžu pomôcť znovu zakvitnúť tejto zničenej zemi.“

Pri príležitosti konania Národného Tereziánskeho kongresu pápež poslal 7.augusta 1947 list Mons. F. Picaudovi, biskupovi Bayeux a Lisieux, v ktorom sa znovu raduje, že „vybraní rečníci sa venovali objasneniu duchovného odkazu malej svätice z Lisieux, a tak sa pripojili k rozšíreniu jej odkazu.“ Tu je niekoľko viet z drahocenného dokumentu pontifikátu. Hovorí sa tu o tom, že cesta duchovného detstva, ktorá nás po mnohých iných svätých prišla pozvať na svoj smer, je tou istou, ktorú Spasiteľ odporúča svojím apoštolom: ´Hovorím vám, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.´ (Mt 18,3)  Mnohí si predstavujú, že táto cesta je špeciálne vyhradená pre nevinné duše mladých noviciek, ktoré má viesť v ich začiatkoch, a nie je určená pre ľudí už zrelých, dospelých, ktorí potrebujú veľa opatrnosti a rozumnosti.A dodáva, že dnešný svet je naplnený najmä pýchou na svoje vedecké objavy, svojím výhradným záujmom o svetské dobrá a konfliktmi záujmov, ktoré v dôsledku zväčšujú potrebu počuť tento odkaz ľudskosti, cene nadprirodzeného a jednoduchého. Cesta duchovného detstva, ktorá bola utvorená inšpiráciou Ducha Svätého, posilňuje duše v najťažších skutkoch, aby sa tak úplne odovzdali a i týmto pracovali na apoštoláte misionárov a obrátení hriešnikov. Ako ďalej pokračoval, táto malá cesta je veľmi náročná, ale podľa neho predsa vyhovuje všetkým Božím deťom. Kráčajúc po tejto ceste, viera sa stáva živšou, plnšou a „šťastnejšou“, pretože Bohu sa páči osvecovať tých, ktorí ho počúvajú; nádej sa stáva viac a viac dôverujúcou a sebaistou, s istotou smeruje k spáse; láska nám pomáha rýchlejšie sa naučiť milovať Boha celým srdcom. Tento odkaz je zjavený predovšetkým maličkým (Lk 10, 21), ktorí sú takto pozvaní posväcovať sa vernosťou milostiam prítomného momentu v najobyčajnejších veciach bežného života, a ktorí prijímajúc každodenné obete, môžu prísť k ustavičnej jednote s Bohom. Táto svätica vo svojom učení hovorí o hodnote modlitby a vnútorného života v protiklade s dominantnou aktivitou. Cesta duchovného detstva nás učí vystríhať sa nebezpečenstvu týchto ´aktivít´, ktoré bránia vnútornému uvažovaniu a modlitbe, a ktoré nedokážu splodiť nadprirodzené plody svätosti a spásy.

Nikomu iste neunikne dôležitosť tohto pontifikálneho listu, ktorý prehlbuje doktrínu duchovného detstva opierajúc sa o jeho biblické základy a teologické a ekleziálne implikácie. Dáva do pozornosti najmä otvorenie nových perspektív pre väčšie porozumenie doktrinálneho bohatstva tejto cesty, ktorá môže všetky duše priviesť k Bohu.

Mons. Jean Baptiste Montini (budúci Pavol VI.), v mene Pia XII., poslal  16. mája 1952,  pri  príležitosti  25. výročia patronátu sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša nad katolíckymi misiami, list predstavenej Karmelu v Lisieux. Po vyzdvihnutí misionárskeho ducha svätice v liste pokračoval: „Pápež, ako to spomína aj vo svojej Encyklike „Evangelii Praecones“ s hrdosťou zaregistroval rýchly rozvoj spôsobený armádou misionárov… a najmä je veľmi spokojný, že môže vysvätiť za misionárov prvých obrátených hriešnikov – toto sú plody jej ochrany.“

Pius XII. znovu prehlbuje teologickú doktrínu detstva prostredníctvom rádiového odkazu 11. júla 1954, pri príležitosti výročia konsekrácie Baziliky v Lisieux. S pohnutými spomienkami na 11. júl 1937, keď on sám, v mene Pia XI., posvätil baziliku svätice. Ak Božia Prozreteľnosť dovolila takéto mimoriadne rozšírenie  tohto kultu, nie je to preto, pretože stále šírila a šíri do sveta úžasný odkaz preniknutia Duchom, svedectvo jednoty pokory, dôvery a lásky?

Rádiový odkaz pápeža nám hovorí práve o tejto trojici odkazov: V prvom rade je to odkaz pokory. Uprostred sveta zahľadeného do seba, svojich vedeckých objavov a technickej vyspelosti  Terézia od Dieťaťa Ježiša ukazuje prázdne ruky: šťastie, česť, vplyv, pozemské bohatstvo, nič ju neláka, nič ju nezaujíma, iba Boh a jeho kráľovstvo. Na oplátku ju Pán pozýva do svojho domu, aby jej zjavil svoje tajomstvá. A po tichu a v ústraní, hľa, tu je to, čo adresuje celému ľudstvu, bohatým i chudobnými, veľkým i pokorným: „Vchádzajte tesnou bránou.“ (Mt 7, 13) Pravá tesná brána je naozaj vhodná pre všetkých, je charakterizovaná ľudskosťou. Znovu našla Evanjelium, ale s koľkým šarmom a sviežosťou.

Potom je to odkaz dôvery. Mnohým sa však táto ľudskosť zdá ťažko prakticky aplikovateľná. Ľudia dneška, poznačení toľkými omylmi, svojím egoizmom, môžu dúfať vo svoje znovupovstanie, striasť sa morálnych jedov a vykročiť k Bohu. Terezka nám hovorí: Boh je Otec, ktorý má svoje ramená neustále otvorené smerom k svojim deťom. Prečo neodpovedať na Jeho gesto? Prečo mu bez prestania nevykričať naše nesmierne zúfalstvo?

Ako tretí je odkaz lásky. Toto stvorenie je určené na to, aby darovalo najoslňujúcejší z nebeských darov: nekonečnú lásku. Boh ako horúci plameň ju pohltil úplne do svojho vnútra. Ale Terezka hovorí, že bude v jeho jadre a srdci pokračovať v obopínaní tajomstva Kríža: Ó môj Bože, Svätá Trojica, túžim Ťa milovať a budem Ťa milovať, pracovať na sláve svätej Cirkvi a spáse duší.“ Rovnako ako František Xaverský, stala sa patrónkou katolíckych misií.

Ako vidíme, nedajú sa spočítať teologické a duchovné stopy, ktoré Terézia od Dieťaťa Ježiša zanechala v dušiach a v učení veľkého pápeža Pia XII.

Magistérium – úvod