Pápež sv. Ján Pavol II.

Vyjadrenia

Veľakrát sa vo svojich vystúpeniach  pápež Ján Pavol II. utiekal k učeniu svätej Terézie z Lisieux. Pár dní po jeho zvolení, 10. novembra 1978, na Rímsky pontifikát, Ján Pavol II. prijal na audiencii rehoľníčky z Ríma, medzi ktorými bolo tiež veľa sestier z kontemplatívnych rádov. Na konci svojho príhovoru, sa priamo obrátil k sestrám a poukázal na príklad svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša: „Nech sa uskutočňuje v každej z vás program života, ktorý napĺňala svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša: in corde Ecclesioe amor ero – v srdci Cirkvi budem láskou.

Keď Ján Pavol II. prijal 19. 3. 1980 pútnikov z Francúzska, vedených Mons. Jeanom Badré, biskupom z Lisieux, nemohol nespomenúť osobnosť a učenie svätice: „Bez  toho,  aby  ste vstúpili do Karmelu, musíte žiť, ako  kresťanský laici,

tieto dve základné dimenzie pokrsteného života. Obracajte sa odhodlanejšie k modlitbe, k misionárskemu duchu! Áno, viac si organizujte váš každodenný, týždenný a mesačný život, na niekoľko častí, v tichosti, meditácii, modlitbe, aby ste dýchali Boha (…). Ale prebuďte tiež svoje misionárske oduševnenie na príklade svätej Terézie.“

Myšlienky pápeža o svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša boli systematickým spôsobom vysvetľované od jeho prvej apoštolskej cesty do Francúzska, v máji a júni 1980. Pápež chcel ukončiť svoju cestu púťou do Lisieux (2. júna 1980). Pri tejto príležitosti predniesol pred Bazilikou svätej Terézie z Lisieux pamätnú homíliu ku stotisíc ľuďom. Predovšetkým pripomínal: „vidím ju osobne v mojom živote“; poznamenal tiež, že ona je a zostáva „našou svätou súčasníčkoua má teda čo povedať dnešnému človeku: „Svätí prakticky nikdy nestarnú,… Nikdy sa nestávajú osobnosťami minulosti, mužmi a ženami ´včerajška´. Naopak: vždy sú to muži a ženy ´zajtrajška´, ľudia evanjeliovej budúcnosti človeka a Cirkvi, svedkovia ´budúceho sveta´.

Pápež si potom vypožičal myšlienku z Pavlovho listu Rimanom: „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: ´Abba, Otče!´ (Rim 8, 14-15)  Bude  možno  ťažké nájsť syntetickejšie a zároveň pôsobivejšie slová, ktorými by sa dala charakterizovať zvláštna  charizma Terézie. Je to úžasný dar vo svojej jednoduchosti, univerzálnosti a súčasne jedinečnosti. Duch Svätý  umožnil  jej  srdcu  priamo  odhaliť ľuďom našej doby základné tajomstvo, základnú evanjeliovú   skutočnosť:  skutočnosť,   že  sme  reálne  dostali  ´ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! ´Malá cesta´ je cestou ´svätého detstva´.

Táto   cesta  je   potvrdením  a   zároveň   obnovením   tej   najzákladnejšej a najuniverzálnejšej pravdy. Veď ktorá pravda evanjeliového posolstva je základnejšia a univerzálnejšia ako táto: Boh je náš Otec a my sme jeho deťmi? Detská dôvera malej Terézie, svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, ale tiež Svätej Tváre, je preto tak hrdinská, lebo pochádza z ´vrúcnej jednoty s Kristovým utrpením´. Uzatvorená v kláštornej klauzúre v Lisieux, Terézia pociťovala zvláštnu jednotu so všetkými misiami a misionármi celej Cirkvi. Aj ona sa cítila  byť  ´misionárkou´, blízko všetkých misionárov, mužov, žien na celom svete. Preto bola Cirkvou vyhlásená za patrónku misií.“

Pri návšteve Lisieux sa išiel Ján Pavol II. pomodliť do izby chorých na Karmeli, v ktorej Terézia po veľkom utrpení zomrela. Kontemplatívnym rehoľníčkam najrôznejších rádov, ktoré sa zišli v kaplnke Karmelu, vtedy povedal: „Hutnosť a vyžarovanie vášho skrytého života v Bohu musí vyvolávať otázky u dnešných mužov a žien, ktorí tak často hľadajú zmysel života.“

Na  audiencii  18. marca 1981,  hovoriac  o  rozjímaní  a  modlitbe  tisícom mladých, ktorí prišli z viacerých diecéz v Taliansku, pripomenul aj príklad svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša: „Keď ju ako dieťa niekedy nemohli nájsť,  pretože sa skryla, aby sa  modlila. ´Na čo myslíš?´ pýtali sa jej blízki; v nevinnej jednoduchosti odpovedala: ´Myslím na dobrého Boha, na život, na večnosť.“

Pápež  mladým navrhol: „Vyhraďte si trochu času, hlavne večer, na modlitbu, meditáciu, čítanie jednej strany z Evanjelia alebo príbehu zo života nejakého svätého; vytvorte si priestor prázdna a ticha, ktorý je tak potrebný pre duchovný život. A ak je to možné, zúčastňujte sa na meditáciách a duchovných cvičeniach organizovaných vašimi diecézami a farnosťami.“

Myšlienky Terézie z Lisieux, patrónky misií, sa znovu objavili v ročných  posolstvách  pre Svetové misijné dni. V posolstve z r. 1984, sa písalo o svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša toto: „Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, patrónka misií, uväznená láskou  na Karmeli v Lisieux, chcela prejsť celý svet, aby na každom mieste zasadila Kristov kríž (…). Konkretizovala všeobecný a apoštolský charakter svojich želaní – utrpenie, ktoré žiadala od Boha a  jej vzácny dar ako dobrovoľná obeta milosrdnej lásky. Utrpenie, ktoré dosahuje svoj vrchol a zároveň najväčší stupeň apoštolskej plodnosti v mučeníctve ducha, v skrytom trápení viery, dar, ktorý heroickým spôsobom získava svetlo viery pre všetkých bratov, ponorených do temnoty.“

V homílii pred uzatvorenou Synodou biskupov o zasvätenom živote a  misii v Cirkvi a vo svete, 29. októbra 1994, Ján Pavol II. podčiarkol vždy plodný počin prítomného Božieho Ducha. V diele Cirkvi už od jej počiatkov i počas nasledujúcich storočí, cítiť jeho vplyv rozmanitým spôsobom: „Na konci minulého storočia a v tomto storočí, ten istý Duch Otca i Syna hovoril prostredníctvom Terézie od Dieťaťa Ježiša, Maximiliána Kolbeho a sestry Faustíny.

Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša sa  viackrát spomína i v posynodálnej apoštolskej exhortácii Vita consecrata z 25. marca 1996, keď pápež hovorí o význame zasväteného života. „Osobitný  význam v zasvätenom živote má zásnubný rozmer: ukazuje, že Cirkev sa má úplne a výlučne odovzdávať svojmu ženíchovi, od ktorého dostáva každé dobro. V tomto zásnubnom rozmere, charakteristickom pre celý zasvätený život, nachádza svoju totožnosť najmä žena, lebo tu objavuje akúsi osobnú hodnotu svojho vzťahu ku Kristovi“, a dodáva: “ Zasvätený život si najčastejšie berie príklad z osoby Márie, panenskej nevesty. Z tejto panenskej lásky vyplýva mimoriadna plodnosť, ktorá napomáha zrodenie a rozvoj Božieho života v ľudských srdciach.“ Pápež sa v tomto bode odvoláva na autobiografiu svätej  Terézie  od   Dieťaťa  Ježiša: „byť tvojou nevestou, ó Ježišu… byť v spojení s Tebou  matkou duší“.

Magistérium – úvod